Tento dokument uvádza, že fara bola vedená pod titulom Vranov - Čemerné. Rok pred vizitáciou zomrel farár. Administrovali ju z Porúbky. Poľnosti tvorili jednu štvrtinu usadlosti cca 5 ha. No po smrti farára ju panstvo požadovalo naspäť. V oblci bolo päťdesiatjeden veriacich pri spovedi a vo Vranove štyridsaťdva. Filiálka tu nebola. Gazdov bolo 9. Dávali ročnú dávku 2/4 korca žita. Babicu mali sprisahanú. Na fare bola matrika a v chráme mali aj krstiteľnicu. Mali tu dva felóny: jeden z plátna a druhý z látky. Okrem toho dva sticháre a jeden náplecník. Ostatné veci v chráme boli v poriadku. Chrám bol v dobrom stave okrem strechy, ktorá zatekala. Štóla bola riadne vyberaná. Kantorom sa stal syn nebohého. Nemal plat, ale bol oslobodený od poddanstva. Ikony v chráme boli pekné a požehnané. Cintorín bol pri chráme a bol v poriadku. Oltárne náčinie bolo strieborné. Liturgikon a Trebník boli staršie, ale opravené. Evanjelium mali rukopisné. Dvere chrámu mali železný zámok. Na veži boli dva zvony. Posvätil ich biskup. Nakoľko farár zomrel a nový ešte nebol ustanovený, tak aj odpust bol preložený až na budúci rok. Patrocínium tam bolo: Usnutie Presvätej Bohorodičky.

 

            Ďalšiu vážnu a priamu zmienku o gréckokatolíkoch v tejto obci nachádzame tiež v roku 1749. V tomto roku sa konala vo vranovskej farnosti vizitácia rímskokatolíckeho biskupa Františka Barkóciho de Szala.

           
            Dokument o vizitácii uvádza, že v Čemernom v danom roku (1749) žilo 96 gréckokatolíckych veriacich, ktorí už mali svoju cerkev a aj svojho kňaza Andreja Radošického. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že gréckokatolíci v Čemernom boli už pred spomínaným rokom 1749. Z tohto obdobia sa nám však viac správ nezachovalo. Nie je známe ani miesto, na ktorom už spomínaný chrám stál.

 

            Druhý chrám bol postavený v roku 1797. Stál na mieste, kde sa momentálne nachádza starý cintorín. Tento chrám bol drevený. Nepodarilo sa však zistiť, komu bol zasvätený: Je však možné, že bol zasvätený Usnutie Presvätej Bohorodičky, pretože jediná vec, ktorá sa nám z neho zachovala je obraz Uspenia Presvätej Bohorodičky z roku 1842. Tento chrám bol zbúraný v roku 1903. Posledný náznaky jeho pôdorysu možno ešte aj dnes spozorovať na cintoríne voľným okom.

           

           Tento cintorín je aj miestom posledného odpočinku o. Adolfa Vislockého, jeho hrob však bol vandalmi zničený. Z iniciatívy o. Michala Kučeru bol však v roku 2005 znova opravený. Bola vyhotovená nová náhrobná tabuľa s jeho menom a s údajom, kedy pôsobil vo farnosti a že za jeho pôsobenia bol vybudovaný terajší chrám. Je nepochybne potrebné starať sa o tento hrob, jednak z toho titulu, že ide o kňazský hrob, ale aj preto, aby sme aj teraz vzdali úctu tomu, ktorý pôsobil a pracoval v našej farnosti.

            Terajší chrám zasvätený Uspeniu Presvätej Bohorodičky pochádza z roku 1913. Počas dlhej histórie chrámu v Čemernom pôsobilo viacero gréckokatolíckych duchovných.

            Nepochybne všetci títo kňazi vykonávali vo farnosti záslužnú činnosť. Pre rozsah uvedieme hlavne tých, ktorí prispeli (s pomocou veriacich) významným a nezanedbateľným dielom do novšej histórie farnosti. Preto nie je možné obísť o. arcidekana Jána Sitkára, o. Františka Puciho, o. Pavla Nižníka a o. Michala Kučeru.

 

            V histórii Gréckokatolíckej cirkvi v Čemernom nachádzame aj školstvo. Už v roku 1740 v obci vznikla gréckokatolícka škola. O tejto škole však nenachádzame viac informácií.

            Druhá gréckokatolícka škola v našej farnosti bola vybudovaná v roku 1911. Pozemok na školu daroval gróf Hadík Barkóci. Zemepán daroval škole aj tehly, drevo a škrídlu. Prvým riaditeľom na tejto škole bol Emil Manajlov, ktorý bol aj kantorom v gréckokatolíckom chráme. Ako učiteľ pôsobil až do roku 1958. Budova tejto školy sa nachádza po pravej strane terajšej gréckokatolíckej fary. Neskôr bola gréckokatolícka škola spojená s rímskokatolíckou.

 

             Po tzv. "nežnej revolúcii" nastalo úplné "oslobodenie" Cirkvi spod útlaku štátu. Začalo sa nové obdobie v živote Gréckokatolíckej cirkvi.

            V roku 1989 prichádza do Čemerného nový správca farnosti o. František Puci. Mladý kňaz, plný energie a sily začína svoju činnosť. Krátko po jeho príchode sa začína so stavbou novej fary, pretože stará bola veľmi vlhká a nevyhovovala podmienkam potrebným pre dôstojný chod farského úradu.

            Nová fara (v poradí už tretia) bola dokončená v roku 1992. Je to prízemná rozľahlá budova so samostatným kaplánskym bytom a veľkou pastroračnou miestnosťou, ktorá sa už počas pôsobenia o Františka Puciho začala hojne používať.

            V roku 1990 bol z iniciatívy o. F. Puciho založený spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča, ktorý sa rýchlo dostal do povedomia všetkých veriacich a širokého okolia. V tomto zbore nepôsobia profesionálni speváci, ale laickí veriaci. Preto je ešte viac hrdosti na strane veriacich, že môžu a vedia aj takýmto spôsobom reprezentovať svoju farnosť. Vedenia zboru sa ujali sestry Jana a Mária Višňovské.

           

           Po odchode o. Františka Puciho v roku 1993 prišiel do farnosti ďalší kňaz o. Peter Rusnák. Venoval sa mladým i starým. Veľkú časť svojej pastorácie venoval Rómom.

           Ďalší správcovia farnosti o. František Takáč a o. Peter Cap pobudli vo farnosti veľmi krátko, no nadviazali vo svojej pastorácii na svojich predchodcov.

          

          Po príchode o. Pavla Nižníka sa opäť začalo veľké dielo. Zreštauroval sa celý ikonostas - bol natretý, pozlatený a opravené ikony. Tiež sa zrekonštruoval aj celý oltár, baldachýn, žertvenník, bočné oltáre i tetrapód. V chráme sa položila nová dlažba, nainštalovalo sa podlahové kúrenie, celý chrám bol vymaľovaný. Do chrámu boli zakúpené aj nové lavice. Taktiež sa opravila celá fasáda chrámu. Na chráme bola vymenená celá strecha za medenú.
Takmer všetky práce vykonali veriaci sami. Každodenne ich mnoho prichádzalo pomáhať pri prácach. Tí, ktorí nemohli pomôcť fyzicky, pomáhali duchovne. Všetci však hojne pomáhali finančnými darmi. Je potrebné poďakovať za pomoc aj rímskokatolíckym bratom, ktorí tiež ochotne pomáhali pri opravách chrámu. Po ukončení všetkých opráv boli chrám i farská budova slávnostne posvätené 14. septembra 1997 J. E. Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich. Veď môžeme povedať, že to bolo Božie dielo, ktoré bolo prostredníctvom kňaza a veriacich uskutočnené.

 

            V roku 1999 do farnosti prišiel nový okresný dekan o. Michal Kučera, ktorý tu pôsobí dodnes. Svoju aktivitu vyvíja vo farnosti neúnavne a naplno. Za jeho pôsobenia sa dokončili niektoré detaily, ktoré bolo ešte potrebné urobiť. O život farnosti sa stará skutočne svedomito, stále sa snaží o jej rozvoj. Okrem duchovných potrieb veriacich sa stará aj o mládež, vyučuje náboženstvo na základnej škole, organizuje rôzne športové podujatia a čo je podstatné - komunikuje s farnosťou či už prostredníctvom farskej rady alebo priamo pri rozhovoroch s veriacimi. Venuje sa aj pastorácii Rómov, pre ktorých bolo vytvorené pastoračné centrum.

             V novembri 2003 bol menovaný do Zboru konzultorov a do Kňazskej rady Prešovskej eparchie. To nepochybne svedčí o jeho životných skúsenostiach získaných štyridsaťročnou kňazskou službou. Od 1. augusta 2005 do júla 2011 pôsobil vo farnosti ako farár. V súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný v gréckokatolíckej farnosti sv. Pátra Pia vo Vranove nad Topľou - juh.

 

         Od 15. júla 2011 pôsobí v našej farnosti o. Peter Gavaľa. A výpomocnými duchovnými otcami sú o. Michal Hulaj a o. Michal Džatko.

 

Spracované podľa (zdroj):

FENÍK, P. 2005: Gréckokatolícka farnosť Vranov nad Topľou - Čemerné. BYZANT, 2005. ISBN 80-85581-37-X.